Základná škola Hollého

Areál školy sa nachádza severozápadne od historického jadra  mesta. Areál pozostáva z troch budov prepojených nádvorím.

Štátna ľudová škola bola založená  v roku 1885 ako tretia  škola v Topoľčanoch. O rok neskôr bola pri nej zriadená aj štátna detská opatrovňa. Spočiatku boli umiestnené v prenajatej budove, ktorá dnes už neexistuje. V roku 1900 barón August Stummer  daroval štátu pozemok, na ktorom potom topoľčiansky staviteľ Michal Rajnoha postavil novú budovu štátnej ľudovej školy (dnes ZŠ Hollého, 1. stupeň) a detskej opatrovne. Slávnostne  bola otvorená a vysvätená 25. marca 1901 a  v roku 1921 sa uskutočnila oprava školy. Školu navštevovali prevažne deti zo sociálne slabších vrstiev. 

Súhlas na zriadenie štátnej meštianskej školy (dnes ZŠ Hollého, 2. stupeň) dalo ministerstvo školstva v roku 1901 s tým, že vyučovanie sa môže začať v roku 1903. Budovu školy dalo postaviť mesto s finančnou podporou baróna Augusta Stummera z Tovarník.  Do roku 1918 bola škola obecná, po vzniku ČSR ju spravoval štát. Vysvätená bola 19. októbra 1903 a vyučovanie sa začalo 23. septembra toho istého roku. Vyučovacím jazykom bola až do roku 1919 maďarčina, kedy bol 11. apríla prerušený maďarský školský rok a škola bola prevzatá československou vládou. 

Škola mala telocvičňu, ale bez náradia, a tak žiaci využívali telocvičňu a ihrisko Telocvičnej jednoty Sokol.

Od roku 1940 sa škola nazývala  „Štátna obvodná meštianska škola chlapčenská a dievčenská“.  V októbri 1944 zabralo časť školy nemecké vojsko a zriadilo v nej poľnú nemocnicu, ktorá tam bola až do príchodu frontu.  V ostatných triedach sa až do konca vojny riadne vyučovalo. Školský rok skončil  28. júna 1945, ešte počas neho bol 28.3.1945 odborný učiteľ  Miloš Závodný  odvlečený  a neskôr popravený gestapom. Jeho pamiatke je venovaná  pamätná tabuľa umiestnená  na priečelí školy. 

Po vojne prešla škola viacerými  reorganizáciami, pri ktorých sa menil aj jej názov.  

V septembri 1945 bola zrušená rímskokatolícka dievčenská škola v kláštore sestier rádu de Notredame a žiačky sa pričlenili k tunajšej škole. Škola bola rozdelená na Štátnu meštiansku školu chlapčenskú a Štátnu meštiansku školu dievčenskú, so sídlom v tej istej budove. V roku 1951 sa uskutočnila koedukácia žiactva a spojením so štátnou ľudovou školou sa vytvorila 1. národná škola, v roku 1953 dostala názov 1. osemročná stredná škola a v roku 1960 - 1. základná deväťročná škola.

Škola počas svojej existencie patrila medzi najlepšie školy na Slovensku a jej absolventov ochotne prijímali odborné školy.  V roku 1914  tu externe absolvoval  5. a 6. triedu slovenský básnik Valentín Beniak.

Dvojpodlažná budova štátnej meštianskej školy postavená v roku 1903 mala pôvodne pôdorys tvaru L, vytvorený  severovýchodným a severozápadným krídlom. V roku 1936 bol pristavaný byt pre riaditeľa a nová riaditeľňa, v roku 1937 bola dokončená prístavba dvoch kabinetov, archívu, kuchyne, jedálne, zavedená bola elektrina a vodovod. Prístavbou však bola zrušená  školská záhrada. 

Eklektická budova školy s hlavným dvojpodlažným čiastočne podpivničeným krídlom s podkrovím, konštrukčne aj dispozične je riešená ako trojtrakt s pôdorysom tvaru C. Bočné severozápadné krídlo je jednopriestorové, juhovýchodné jednopodlažné, riešené ako jednotrakt. 

Hlavná uličná fasáda je takmer symetrická. Symetrickosť fasády zvýrazňujú dva bočné plytké rizalitya stredný rizalit s osovo situovaným vstupom. Výrazná horizontálnosť  je vytvorená soklom, priebežnou podokennou profilovanou kordónovou a korunnou rímsou, pravidelným radením okien a v nemalej miere pásovou bosážou rizalitov. Okná na prízemí zvýrazňuje segmentovo ukončená šambrána s klenákom vo vrchole. Stredový rizalit  má nad  otvorom  klenák, po stranách otvoru je na fasáde geometrický dekor – kruh a zvislé ryhovanie, pod ním sú na fasáde osadené pamätné tabule. Výplň otvoru tvoria drevené dvojkrídlové dvere s pevným priečnikom.

Korunná rímsa je riešená na spôsob širokého zuborezu s ryhovaním medzi oknami. Nad stredným rizalitom je zvlnený štít s datovaním „1903“.