Červený kríž

Vila s oplotením je situovaná juhozápadne od historického jadra mesta v zástavbe radenej pozdĺž Stummerovej ulice. Nachádza sa na východnej strane uličnej zástavby štýlových meštianskych domov a víl vyhlásenej pamiatkovej zóny „Stummerova ulica s areálom starej nemocnice v Topoľčanoch". 

Podľa archívnych prameňov bola budova postavená medzi rokmi 1900–1903. Majiteľom a zároveň aj staviteľom tejto vily bol topoľčiansky architekt Ján Pokorný s manželkou Máriou Šuňalovou.

Vo vile býval už spomínaný Ján Pokorný s manželkou a ich synovia Ľudovít a Ján. Vo vile teda žili dve, respektíve tri rodiny. V roku 1920 sa dom predajom dostal do rúk židovskej rodiny Blumovej. Každý zo súrodencov vlastnil jednu šestinu domu. Spočiatku bývali v dome všetci súrodenci spolu, pričom vilu si rozdelili tak, že každý z nich užíval istú časť domu. 

Po vojne sa niektorí členovia rodiny vrátili. Potomkovia v roku 1949 predali budovu Okresnému úradu v Topoľčanoch.

Približne od začiatku 50-tych rokov 20. storočia do začiatku 80-tych rokov 20. storočia údajne bývali vo vile na prvom nadzemnom podlaží rodiny Záborských a Bartekových a na druhom nadzemnom podlaží žili rodiny Hlaváčových a Rakových. 

Začiatkom 80-tych rokov 20. storočia bola vila prestavaná na detské jasle. 

Približne od roku 1994 sa budova stala sídlom Slovenského červeného kríža až do roku 2014.

Hlavný vstup do budovy je umiestnený v centrálnej časti východnej fasády. Do vily sa vstupuje troma schodmi s betónovým poterom, imitáciou štokovania. Pri vstupe do budovy sa po ľavej strane nachádza kamenné schodisko vedúce na prvé poschodie dekoratívnym kovovým zábradlím.

Fasády sú riešené jednotne, stvárnené vegetabilným secesným dekórom. Celým objektom obieha bez prerušenia sokel lícujúci s fasádou a mierne predsadená korunná rímsa. Sokel má štruktúru omietky drsnejšiu, štokovanú, ukončený je tenším pásom hladkej omietky. Farba omietky sokla je šedá. Korunná rímsa pozostáva z mierne predstúpenej murovanej omietnutej časti a ďalej predstupuje drevenou konštrukciou. Lícová časť korunnej rímsy je dekorovaná dreveným oblúčikovým vlysom.

Okenné otvory sú obdĺžnikového tvaru, ukončené poloblúkom, pričom v interiéri je ostenie pravouhlé po celom obvode. Nárožie ostenia otvoru je jemne profilované tenkými drážkami. Okenný parapet je profilovaním ustúpený smerom nahor a ukončený hladkým oblúkom.

Uličná fasáda je výrazne dekorovaná, zvýraznená stredným rizalitom ukončeným oblúčikovým štítom. Plochy fasády sú lemované hladkým, po okrajoch profilovaným lizénovým rámom mierne predstupujúcim pred omietku pasívnej plochy fasády. V oblúkoch nad oknami sú v páse lizény geometrické ornamenty - štvorce vryté do omietky, a to po dva a dva po stranách oblúka, medzi nimi je vo vrchole oblúka rastlinný ornament - ľalia. Lizénový rám je v štíte rizalitu lúčovito rozvetvený piatimi zvlnenými pásmi, pričom v ich strede je situovaný kruhový okenný otvor. Jeho výplň pozostáva z pevného oceľového rámu lúčovito deleného na šesť dielov.

Bočné fasády sú riešené jednoduchšie.

Zadná juhovýchodná fasáda je v súčasnosti 9-osová, avšak vo veľkej miere znehodnotená úpravou verandy, jej nadstavbou a pridaním nových schodísk. V osi fasády je rizalit s predsadeným 4–stupňovým schodiskom  so skosenými hranami. Drevená výplň pravouhlého sekundárne upraveného otvoru vstupu je dvojkrídlová, členená kazetami, s predsadenou mrežou. 

Vila je prestrešená  manzardovou strechou.

Súčasťou vily je aj čiastočne pôvodné oplotenie, novodobá je brána oplotenia. Pôvodné kovové zábradlie je kotvené do murovaných stĺpov a do múrika. Stabilitu plota posilňujú aj kovové výstuhy umiestnené do každej deliacej tyče plota a kotvené do mú­rika.