Nemocnica je situovaná na južnom okraji pamiatkovej zóny „Stummerova ulica s areálom starej nemocnice v Topoľčanoch".
Výstavba areálu nemocnice mala veľký význam pre konečný urbanistický charakter Stummerovej ulice. Situovaná bola na vtedajšom okraji mesta, na ľavom brehu potoka Chocina, v mieste jeho križovania s cestou smerujúcou na Nitru (pokračovanie novšej časti Stummerovej ulice).
Nemocnicu dal postaviť barón August Stummer v roku 1884 na svojom vlastnom pozemku a na svoju dobu ju aj moderne zariadil. Barón okrem výstavby nemocnice financoval aj všetky náklady na jej opravu, čím bol považovaný za patróna nemocnice. Po jej úplnom dokončení v roku 1885 daroval nemocnicu Nitrianskej župe, ktorá ju z vďačnosti pomenovala "Augustínovou verejnou nemocnicou". Postavenie nemocnice v Topoľčanoch bolo najhumánnejším činom baróna Augusta Stummera.
V tom istom roku daroval barón nemocnici aj väčší pozemok na "Brehách" pre zriadenie cintorína, dnešný tzv. "nový cintorín", situovaný juhozápadným smerom od nemocnice.
Nemocnicu, ktorá bola filiálkou nemocnice v Nitre, slávnostne odovzdal do prevádzky župný delegát z Nitry Július Szálavský 2. januára 1886. Vtedajší riaditeľ Nitrianskej nemocnice MUDr. Karol Thuróczy dal pri vchode do hlavnej budovy topoľčianskej nemocnice umiestniť tabuľu z červeného mramoru, na ktorej bol zlatými písmenami vyrytý nápis: „Obetavosťou baróna Augusta Stummera postavené v roku 1885". Riaditeľom topoľčianskej nemocnice bol až do roku 1919 Alajos Fridrich. Ako zdravotnícky personál nastúpili rehoľné sestry z radu sv. Vincenta z Grazu v Rakúsku. Toho času mala nemocnica 74 lôžok. I keď bola výstavba nemocnice kvalitná, už v roku 1889 sa pod vplyvom drevokaznej huby rozpadla podlaha. Všetky finančné náklady na ich opravu hradil zakladateľ nemocnice.
Počet chorých sa postupne zvyšoval. Aby sa racionálne využili všetky priestory nemocnice, bolo potrebné jej rozšírenie. Na rozšírenie nemocnice, na podklade nariadenia Ministerstva vnútra bola nevyhnutná pôžička 2700 forintov. Z nej sa hradila výstavba nových priestorov. Keďže v tomto období sa vyskytovalo veľa infekčných ochorení, MUDr. Alajos Fridrich žiadal postaviť samostatnú budovu pre infekčné choroby. S jej výstavbou sa začalo v roku 1904.
V prvých rokoch 20. storočia boli objekty dočasne prepojené nenáročnými stavbami, zakreslenými v situácii areálu z roku 1931.
Pôvodný areál s rozlohou 1700 m2 z roku 1885 tvorili štyri budovy vytvárajúce štvorhranné nádvorie obdĺžnikového pôdorysu s fontánou, ktorú obliehala kruhová komunikácia spájajúca všetky budovy nemocnice. Prístupová cesta prechádzala od cestnej komunikácie k objektu kaplnky.
Z ďalších troch strán uzatvárali nádvorie hlavná budova, hospodárska a administratívna budova.
V južnej časti objektu kaplnky bol zriadený byt vrátnika. V hlavnej budove bol byt duchovného, sklad na šaty a lôžkové oddelenie. Južne od hlavnej budovy bola hospodárska budova, v nej situovaná kuchyňa, sklad potravín, dreváreň a byty sestier. V severnej, administratívnej budove umiestnili kanceláriu, lekárenské byty a byt správcu. Južne od nádvoria je situovaný mladší infekčný pavilón z roku 1904. Smerom na západ sú v uličnej zástavbe situované objekty márnice a vstupnej budovy, pochádzajúce z druhej štvrtiny 20. storočia. Márnica a vstupná budova sú objekty charakterizované ako výrazne dotvárajúce prostredie areálu „starej“ nemocnice. Severovýchodná časť areálu bola uzavretá plným múrom spájajúcim objekt kaplnky s hospodárskou a administratívnou budovou.
Okolie bolo upravené parkovou úpravou a využívalo sa pre oddychové a liečebné účely.