Starý cintorín a kaplnka na cintoríne

Cintorín bol založený v roku 1900 (letopočet uvedený v nadstavci vstupnej brány), na severovýchodnom okraji mesta. Cintorín pri barokovej kaplnke na východnej hranici historického jadra mesta (kaplnka Panny Márie Karmelskej na Krušovskej ulici) už v tomto období nepostačoval. Rozšírený bol v roku 1934, pri vchode bola studňa na polievanie kvetín, byt hrobára a strážcu cintorína, umrlčia komora (údaje uvedené v mestskej kronike).

Rozsiahla obdĺžniková parcela cintorína je orientovaná dlhšou stranou kolmo k hlavnej ceste. 

Východná strana cintorína, od hlavnej cesty je ohraničená plným ohradným múrom a bránou. Kolmo na ohradný múr je situovaná hlavná komunikačná os vedúca od vstupnej brány pozdĺž celým areálom. Múr s dominantnou architektúrou vstupnej brány bol postavený pri vzniku cintorína, v roku 1900, v historizujúcom neoklasicistickom slohu. Pôvodne boli do severnej časti múru včlenené byty hrobára a strážcu cintorína. Ich východné fasády boli súčasťou ohradného múru, kým hmota stavieb bola situovaná do areálu cintorína. Byty boli v 60-tych rokoch 20. storočia asanované. 

Ohradný múr, dlhý 120 m, je členený piliermi, pričom vstupná brána je situovaná v strede jeho dĺžky. Hmota múru spočíva na kamennom sokli. Južnú časť múru delia piliere na 11 pravidelných polí. Omietnuté piliere štvorcového prierezu s dĺžkou strany 40 cm sú ukončené dvojstupňovou rímsou a nízkou stanovou strieškou, murované polia sú ukončené okapovou rímsou oblúkového profilu. Pravidelné členenie severnej časti múru narúša pôvodné východné obvodové murivo asanovaných bytov. Polia tvorené zachovanými murivami bytov sú zakončené horizontálne (náznak pôvodného zastrešenia asanovaných objektov). Dominantná architektúra vstupnej brány je zakomponovaná v strede južného múru. Vstupný otvor s polkruhovým nadpražím ohraničujú dva mohutné nosné piliere štvorcového prierezu. K pilierom sú pričlenené prevýšené úseky múru; ktorých čelné steny vypĺňajú plytké štukové zrkadlá soštvrťkruhovo vykrojenými rohmi. Na okrajoch múrov sú osadené kovové svietniky. Vonkajšie hladké piliere, ohraničujúce prevýšené úseky, sú kryté dvojstupňovou rovnou strieškou. Ich drieky členia obdĺžnikové štukové zrkadlá a kotúčový vlys pod rímsou. Múr završuje okapová rímsa s prierezom stlačeného oblúka. 

Na vnútorné hlavné piliere je posadená horná časť architektúry brány, s oblúkovým otvorom širokým 3,20 m. V ňom je osadená liata kovová brána zdobená geometrickými útvarmi. Vo vrchole záklenku je z čelnej strany plasticky riešená okrídlená hlavička anjela. Cviklá sú zdôraznené profilovaným rámovaním, s kruhovými terčíkmi v strede plôch. Mohutná vyložená korunná rímsa je podoprená radom konzol na spôsob triglyfov, ktorých spodnú časť tvoria kvapky. Nad rímsou je v strede umiestnený obdĺžnikový štítový nadstavec so strednou kazetou s dátumom 1900, lemovanou po bokoch plochými pilastrami s iónskou kanelúrou. Nízky trojuholníkový tympanón nadstavca má vo vrchole kamenný kríž s okosenými hranami. Po bokoch nadstavca (na okrajoch brány) stoja na nízkych podstavcoch sochy anjelov (detský typ) z umelého kameňa. 

V roku 1900 bola plocha cintorína rozdelená sieťou chodníkov. Stredom plochy je v osi východ-západ vedený hlavný chodník cintorína, naň z oboch strán kolmo nadväzujú bočné chodníky. Z pravej i ľavej strany sa napája 5-5 bočných chodníkov. Po obvode cintorína sa tiahne obvodový chodník. Hlavný a bočné chodníky delia plochu cintorína na 34 blokov pre hrobové miesta. Povrchy chodníkov boli v minulosti pieskové. 

Pri zakladaní cintorína sa pamätalo i na výsadbu stromov. Po oboch stranách hlavného chodníka boli vysadené lipy malolisté, lipy veľkolisté, miestami pagaštany konské. Stromy boli vysadené v tvare aleje, t. j. radovou výsadbou. Podobným spôsobom boli vysadené aj bočné – kolmé chodníky. U bočných alejí prevládajú lipy malolisté. Kostru cintorínskej zelene teda tvorí jedna hlavná a 8 kratších bočných alejí vedených kolmo na hlavnú. Popri obvodových chodníkoch cintorína sú len v jednom rade vysadené prevažne javory mliečne, javory horské a v menšom zastúpení lipy malolisté. Aj sto rokov po založení alejí sa zachovala ich podstata a pôvodné stromy. Vzhľadom na ich vek dochádza k úbytku, choré stromy sa nahrádzajú novou výsadbou. Takto sa do pôvodnej zelene dosadili i brezy biele, čo však možno považovať za narušenie drevinnej skladby. 

Malá parková architektúra pozostávala v minulosti zo studní na možnosť polievania. V súčasnosti ich nahradil vodovod. Existencia vzrastlej zelene umožňuje využívať priestor ako zónu kľudu a tichého prostredia v rámci rušného života mesta. 

Hlavnú pozdĺžnu komunikáciu ukončuje v jej osi umiestnená murovaná kaplnka, ktorá bola postavená ako kópia pôvodnej kaplnky na rázcestí ulíc Tovarníckej a 17.novembra. 

Pred kaplnkou je v osi hlavnej cesty, v jej strede umiestnený kamenný kríž s plastikou Ukrižovaného, ktorý pôvodne bol na rázcestí ulíc Poľná (Dr. Adámiho) a Streďanská. 

V strede jedného z pôvodných blokov, severne od hlavnej komunikácie, je pomník padlým v II. svetovej vojne a spoločný hrob partizánov padlých v SNP. 

Najhodnotnejšie náhrobníky, ktoré sú cenené i z hľadiska umelecko-historického, sú vo väčšej miere umiestnené v blízkosti hlavného kríža a pri južnej a východnej ohrade cintorína. Škála výtvarného a architektonického prejavu náhrobníkov sa pohybuje od eklekticizmu po modernistické poňatie. V mnohých prípadoch je kvalitná umelecko-remeselná kamenárska práca doplnená kovanými prvkami (ohrady) veľmi dobrej umelecko-remeselnej úrovne. Týka sa to najmä rodinných hrobiek - krýpt. 

Kaplnka sa nachádza v západnej časti cintorína, pri ohrade. Svojou polohou ukončuje hlavnú pozdĺžnu komunikáciu cintorína.

Postavená bola v roku 1960 v historizujúcom slohu ako kópia pôvodnej kaplnky situovanej na rázcestí ulíc Tovarnícka a 17.novembra, pri bývalom kláštore (dnes stredná zdravotnícka škola). 

Kaplnka je murovanou stavbou obdĺžnikového pôdorysu s polygonálnym záverom tvoreným tromi stranami pravidelného 8-uholníka, ohradená nízkou betónovou ohrádkou. 

Jednopriestorový objekt je v interiéri zaklenutý valenou klenbou, do ktorej plynulo prechádza zaklenutie polygonálneho záveru. Vstupný oblúkový murovaný portál je bielej farby. V ňom sú osadené kovové dvere, v hornej časti presklené. V oblúku je presklenie riešené farebným sklom. V bočných stenách kaplnky sú hlboké, vertikálne niky s trojuholníkovým záklenkom. Steny sú hladké, líčené na bielo, podlaha je terazzová. 

Výmaľba kaplnky (na zadnej stene maľovaný obraz Golgoty – miesta, kde bol podľa Biblie ukrižovaný v 1. storočí Ježiš Kristus) a text na stene (Panna Mária Patrónka Slovenska oroduj za nás) pôsobia pomerne rušivo na estetickú jednotu zreštaurovaného barokového súsošia Piety, umiestneného v závere kaplnky na murovanom podstavci. Drevená skulptúra sem bola premiestnená zo spomínanej staršej kaplnky. Socha Piety bola renovovaná v roku 2021.

Jednoosová čelná fasáda je ukončená trojuholníkovým štítom. V strede je situovaný vysoký dverný otvor so stlačeným lomeným nadpražím. Pred vstupom sú dva široké betónové stupne, na ktoré nadväzujú dva krátke úseky nízkeho, oblúkového betónového múrika s kovovou ohrádkou. Vstup rámuje po obvode profilovaná šambrána. Výplň vstupu tvoria kovové dvere v hornej polovici presklené. V pevnom nadsvetlíku farebná sklená výplň. Vo vrchole štítu je umiestnený plechový kužeľový podstavec s guľou, na ktorej je osadený jednoramenný kríž. Bočné fasády sú hladké, s mierne vystupujúcim soklom. V hornej časti ich ukončuje široká, profilovaná podstrešná rímsa. 

Objekt je zastrešený sedlovou strechou, pokrytou pozinkovaným plechom s náterom hnedej farby.