Kalvária

Topoľčianska kalvária leží na svahu neveľkej terasy tiahnucej sa pozdĺž juhozápadného okraja intravilánu mesta.

História

Miesto pre kalváriu bolo vybrané pri prameni, s ktorým je spojená povesť o zázračnej vode.

Kalvária bola založená v priebehu rokov 1853-1856 v súvislosti s tradíciou zázračnej Panny Márie Veľkotopoľčianskej ako aktuálna odozva na požiadavku veriacich postaviť dôstojné pútnické miesto.

Iniciátorom a zakladateľom bol vtedajší dekan Vincent Kubica. Slávnostné posvätenie bolo 10. 10. 1856.

V roku 1873 boli cesty k zastaveniam vydláždené kameňom.

V rokoch 1884-1885 sa uskutočnili väčšie opravné práce areálu.

V roku 1900 boli renovované obrazy zastavení.

V roku 1929 sa spomína ďalšia väčšia obnova kalvárie.

V roku 1990 sa uskutočnila generálna oprava celého areálu.

Architektúra

Architektonický výraz kalvárie je neogotický, so zaujímavým kompozičným usporiadaním objektov.

Kalvária začína Kaplnkou Bolestného Krista, kaplnkou na milodary. Tadiaľto viedol pôvodný vchod do areálu. V miernom svahu je umiestnených v dvoch symetrických radoch 7 a 7 kaplniek zastavení krížovej cesty (1. zastavenie - Pilát odsudzuje Krista; 2. zastavenie - Kristus berie kríž; 3. zastavanie - 1. pád Krista pod Krížom; 4. zastavenie - Stretnutie Krista s P.M.; 5. zastavenie - Šimon pomáha Kristovi; 6. zastavenie - Kristus a Veronika; 7. zastavenie - 2. pád Krista pod krížom; 8. zastavenie - Kristus napomína plačúce ženy; 9. zastavenie - 3. pád Krista pod krížom; 10. zastavenie - Vyzliekanie Krista; 11. zastavenie - Pribíjanie Krista na kríž; 12. zastavenie - Ukrižovanie Krista; 13. zastavenie - Snímanie Krista z kríža; 14. zastavenie - Ukladanie Krista do hrobu). Kaplnky sú zoradené v priamkach, ktoré sa smerom hore navzájom približujú. Ilúzia perspektívneho zbiehania je umocnená súvislou líniou betónových rámp, cikcakovito vzájomne prepájajúcich zastavení vedúc od úpätia až po vrchol.

Výjavy jednotlivých scén sú umiestnené v jednotne riešených kaplnkách obdĺžnikového pôdorysu s rovným záverom, neogotickým tvaroslovím fasád. Kaplnky boli postavané v rozmedzí rokov 1853-56. V rokoch 1884-85 na podnet kanonika Szecsányiho boli renovované maľované výjavy v interiéroch, ktoré uzavreli kovovými dverami. Pôvodné maľby boli počas generálnej obnovy v roku 1990 nahradené novými. Ústredným architektonicko-výtvarným prvkom frontálneho pohľadu na kaplnky je lomený portál v celej výške kaplnky. Lomený oblúk je ešte zvýraznený štítom v tvare oslieho chrbta, ktorý z oboch strán rámujú postranné piliere s vyššou soklovou časťou, hladkým driekom a jednoduchou profilovanou rímsou, vo vrchole s murovanými vysokými ihlancovými strechami. Priečelie takto získava mierne konkávne prehnutie. Sedlové striešky kaplnky a pilierov sú oplechované a vo vrchole ukončené jednoramennými krížmi.

Uprostred svahu i celej kompozície medzi 6. a 7. zastavením stojí dominantná architektúra kaplnky Sedembolestnej Panny Márie, postavená nad prameňom.

Kalvária pôvodne vrcholila tromi drevenými krížmi. V roku 1929 bola na vrchole postavená baldachýnová architektúra, ktorá zastrešuje kamenný kríž s korpusom Ukrižovaného na severnej strane a súsoším Piety na južnej strane. Dielo realizoval známy bratislavský sochár Alojz Rigele podľa návrhu Leopolda Haupt-Stummera. Taktiež realizoval štvoricu reliéfov vypĺňajúcich čelnú (východnú) stenu „oltárneho tabernákula“ v kaplnke Ukrižovania. Súsošie predstavuje súčasť prác, ktoré Rigele vytvoril pre Stummerovcov v Topoľčanoch a Tovarníkoch. Skulptúra predstavuje hodnotné výtvarné dielo v duchu tradícií realizmu, viazané k osobnosti Alojza Rigeleho a Leopolda Haupt-Stummera, príslušníka rodu, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o rozvoj mesta a jeho okolia. Pieta je nedeliteľnou súčasťou vrcholovej kaplnky prezentujúcej dobovú interpretáciu historických vzorov.

Súčasťou areálu je v jeho severozápadnej časti aj kamenná plastika Jána Nepomuckého (neskorobaroková).